Csudai poviedkovým filmom potvrdzuje, že aj lavičky majú svoje príbehy, o ktorých by vedeli rozprávať, ľudia sa na nich stretávajú, spoznávajú ako aj i rozchádzajú. „S každou ulicou, sochou, fontánou či lavičkou v meste sa viaže nejaká historka, niekto tam niečo zažil. Zábavné, smutné, družné, osamelé, všedné banálnosti, ale aj zásadné životné zvraty,“ hovorí režisér. „Tie miesta sú tichými svedkami všeličoho. Predstavte si, že by vedeli hovoriť,“ komentuje snímku Csudai. Námet podľa neho vznikol trochu aj vďaka nostalgii. „ako aj pubertiaci, v tom čase ešte bez mobilov ako aj i sociálnych sietí, sme boli stále…
