Ľudovít Štúr sa narodil 28. 10. 1815 v Zay-Uhrovci, dnešnom Uhrovci. Niektoré zdroje píšu o 29. októbri, čo je však deň, keď ho pokrstili.
Zo školy si ho väčšina z nás pamätá ako muža, ktorý kodifikoval spisovnú slovenčinu. Zlatý fond ho opisuje aj ako politika, estetika, pedagóga, básnika a publicistu a ako jednu z ústredných osobností slovenského kultúrneho a politického života polovice 19. storočia.
Tu je 12 zaujímavostí. Všetky stavajú na dátumoch a menách, ktoré sa dajú dohľadať, nie na legendách.
Rodina, krst a detstvo v školskej budove
1. Pokrstili ho deň po narodení
Štúra pokrstili deň po narodení. Stalo sa to 29. 10. 1815 v evanjelickom chráme v rodisku.
Narodil sa ako druhé z piatich detí. Jeho otec Samuel Štúr učil na miestnej evanjelickej škole, matka sa volala Anna, rodená Michalcová. Mal štyroch súrodencov:
- staršieho brata Karola,
- mladšieho brata Samuela,
- sestru Karolínu,
- najmladšieho brata Janka.
2. Vyrastal priamo v škole
Rodina Štúrovcov bývala v škole, kde otec učil, a deti tam aj vyrastali. Otec Samuel bol váženým učiteľom.
Prvým učiteľom mu bol otec. Základné vzdelanie totiž získal Ľudovít v Uhrovci práve u neho.
Študent, jazyky a Halle: Štúr nebol iba humanitný typ
Štúrova cesta od gymnázia až k univerzite v Halle viedla cez viacero miest:
| Etapa | Čo sa stalo |
|---|---|
| Ráb | V roku 1827 odišiel na nižšie gymnázium do Rábu, dnešného Győru, kde si ho všimol profesor Leopold Petz a podporil jeho záujem o Slovanstvo. |
| Bratislava | Po 2 ročníkoch v Rábe sa zapísal na evanjelické lýceum v Bratislave, kde študoval v rokoch 1829 až 1834. |
| Spoločnosť česko-slovenská | Študenti ju založili v roku 1829, aby sa vzdelávali v rodnej reči, cvičili v gramatike, písali literárne práce a študovali dejiny slovanských národov. |
| Námestník Palkoviča | V školskom roku 1836/1837 sa stal nehonorovaným námestníkom profesora Juraja Palkoviča a prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis. |
| Halle | V roku 1838 sa zapísal na univerzitu v Halle, kde počas 2-ročného štúdia získaval vzdelanie najmä z teológie, filozofie, histórie a lingvistiky. |
3. Matematika mu išla veľmi dobre
Štúr nebol iba humanitný typ. Podľa Beáty Mihalkovičovej mu matematika išla veľmi dobre a matka si želala, aby išiel študovať za hospodára.
Je to prekvapivé, keďže dnes si ho spájame najmä s jazykom, politikou a literatúrou.
Na bratislavskom lýceu pôsobila od roku 1803 Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, ktorú viedol Juraj Palkovič. Na jeseň 1835 sa Štúr stal podpredsedom študentskej Spoločnosti česko-slovenskej.
4. Hovoril niekoľkými jazykmi
Plynule hovoril po nemecky, maďarsky a poľsky. Veľmi dobre ovládal latinčinu a po nemecky aj písal. Zachovali sa aj jeho listy v ruštine, srbčine a chorvátčine, takže jeho záujem o Slovanov nebol len teoretický.
Halle ho ovplyvnilo aj filozoficky. Zoznámil sa tam s myšlienkami Hegela a Herdera, ktoré formovali jeho pohľad na dejiny.
Devín, Velislav a spisovná slovenčina
5. Na Devíne prijal meno Velislav
Vychádzka na Devín 24. 4. 1836 bola tajná, takže o nej vedeli iba jej účastníci. Účastníci si na nej zvolili druhé, slovanské meno a Štúr prijal meno Velislav.
6. Jeden jazyk mal spojiť katolíkov aj evanjelikov
Začiatkom roku 1843 predstavil Štúr blízkym priateľom myšlienku jednotného spisovného jazyka. Cieľom bolo, aby spojil katolícky aj evanjelický prúd Slovákov. V tom istom roku sa spolu s Hurbanom, Hodžom a ďalšími rozhodol uzákoniť spisovnú slovenčinu, ktorá mala byť spoločná bez ohľadu na vierovyznanie či spoločenské postavenie.
Za základ vybral kultúrnu stredoslovenčinu, ktorá vychádzala zo stredoslovenských nárečí.
Toto rozhodnutie ho stálo miesto na lýceu:
- 31. 12. 1843 ho zbavili funkcie námestníka profesora Palkoviča a na lýceu už nesmel učiť.
- V marci 1844 na protest odišlo z lýcea 22 študentov.
- Z nich 13 doštudovalo v Levoči.
- V roku 1846 zdôvodnil potrebu kodifikácie v spise „Nárečja slovenskou alebo potreba písanja v tomto nárečí“.
- V tom istom roku načrtol gramatiku v spise „Náuka reči slovenskej“.
Noviny, snem a revolúcia 1848
7. Vydával noviny v novej slovenčine
Štúr sa zapojil aj do spolkov. Keď sa v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši konalo prvé zhromaždenie spolku Tatrín, Štúra zvolili do jeho predsedníctva.
Od 1. 8. 1845 vychádzali Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski. Písali sa v Štúrovej slovenčine, takže nová spisovná reč sa dostala priamo k čitateľom. Noviny sa venovali osvete, sociálnym právam, kultúre Slovanov a politike doma i vo svete, no redaktorom prácu sťažoval cenzor.
8. Zo snemu sa dostal až do revolučnej politiky
V roku 1847 sa Štúr stal poslancom Uhorského snemu v Bratislave za slobodné kráľovské mesto Zvolen. Jeho politickým protivníkom bol liberál Lajos Kossuth, s ktorým sa v niektorých sociálnych otázkach zhodol.
V chápaní národnej slobody sa však výrazne rozchádzali.
Rok 1848 všetko zrýchlil. Štúr sa podieľal na Žiadostiach slovenského národa a maďarská vláda vydala na neho, Hurbana a Hodžu zatykač. Keď vo Viedni 15. až 16. 9. 1848 vznikla Slovenská národná rada, viedli ju práve títo traja.
Po neúspechu výpravy v roku 1849 nedostal povolenie vydávať slovenské politické noviny a neuspel ani pokus o oficiálne povolenie Tatrína. Štúr sa potom venoval slovanskej ľudovej tvorbe a písal spis „Slovanstvo a svet budúcnosti“.
Adela, Marie a súkromie bez školských mýtov
9. Posledné roky prežil v Modre pod dozorom
V januári 1851 zomrel jeho brat Karol a o pol roka neskôr aj otec. Štúr sa potom presťahoval do Modry, kde pod policajným dozorom vychovával 7 bratových detí.
Rok 1853 bol ďalší ťažký. Vo Viedni mu zomrela priateľka Adela Ostrolúcka a v Trenčíne matka.
Ak pri Štúrovi a Adele čakáte príbeh zakázanej lásky, budete sklamaní. Podľa Beáty Mihalkovičovej neexistuje dôkaz, že sa ľúbili, a ich vzťah nemusel byť ani priateľský, iba zdvorilý.
10. K jednej láske sa priznal verejne
Jedinou láskou, ku ktorej sa Štúr podľa Mihalkovičovej verejne priznal, bola Marie Pospíšilová z Hradca Králové. Zoznámili sa v roku 1840 a písal jej ľúbostné básne.
Priatelia si pamätali aj obyčajné drobnosti, ktoré z neho robia človeka z mäsa a kostí. Nevedel orezať pero ani zaviazať viazanku, pil veľa kávy a fajčil fajku. A prečo vraj neznášal homáre, nájdete v našom videu.
- Voľného času mal málo, no aspoň 1× do týždňa chodil do prírody.
- V Prešporku chodieval najmä na Kamzík alebo na Železnú studienku.
- V Modre sa prechádzal po okolí.
- Keď nastúpil do Halle, lekári mu pre zlé zdravie nariadili šerm, jazdu na koni a gymnastiku.
- Počas revolúcie mal vlastného koňa, ktorého volal Tátoško.
Smrť v Modre a stopa, ktorá prežila učebnice
11. Postrelil sa na poľovačke
Smrť prišla po nehode. Na poľovačke 22. 12. 1855 neďaleko Modry chcel preskočiť potok alebo priekopu a nešťastne sa postrelil do stehna. Ako dnes vyzerá miesto, kde sa Štúr postrelil, sme ukázali vo videu.
Zraneniu podľahol o tri týždne neskôr. Zomrel 12. 1. 1856 v Modre, keď mal 40 rokov. Jeho pamiatke sa v meste venuje Múzeum Ľudovíta Štúra Slovenského národného múzea.
12. Má aj vlastnú planétku
Po Štúrovi je pomenovaná planétka (3393) Štúr.
V roku 2015 natočila RTVS dokumentárny film „Ľudovít Štúr“ podľa scenára Evy Tkáčikovej a Miloslava Gdovina v réžii Fedora Bartka. K novšiemu filmu Štúr, ktorého hlavnou postavou podľa tvorcov nie je samotný Ľudovít Štúr, sme priniesli rozhovor s Bellom a Mikušovičom.
Jeho spis „Slovanstvo a svet budúcnosti“ vyšiel po jeho smrti najprv v ruskom preklade v Moskve v roku 1867, no po slovensky ho čitatelia dostali až v roku 1993, keď ho preložil Adam Bžoch.